V núdzi spoznáš zákazníka

Autor: Miluna Rolinczová | 3.11.2020 o 12:10 | Karma článku: 5,51 | Prečítané:  222x

Keď platíme tým, čo na to doplatili alebo dojímajú ma v poslednej dobe výzvy na podporu reštaurácií, podnikov, obchodníkov, služieb, umelcov, malej pekárne pri zastávke . . .

Ľudia žijú najlepšie ako môžu. A každý jeden z nás chce aby mu bolo ešte lepšie a to po každej stránke – nevynímajúc tú finančnú. Okrem bežných tlakov pri pokladni kde si človek ide kúpiť najnutnejšie veci a decentným citový vydieraním pri pokladni s fotkami, detí a chorôb musí(!!) povedať nie (a to so sklopenými očami, v horšom prípade si vykúpiť pocit viny zaplatí „eurko“ možno dve (veď predsa aby si pani nepomyslela, resp. je mi nepríjemné povedať, že niekomu nepomôžem)).

Veľmi škaredý a dobre vymyslený biznis model na veľmi nesprávnej vzorke krásnych ľudí a duší.

Prečo človek musí povedať NIE ? Lebo ľudia si nie zo srandy týždeň dopredu krúžkujú v letákoch zľavnený tovar na ten ďalší týždeň, nie z nudy chodia pred záverečnou kupovať zľavnené potraviny, ktoré sú 3 dni pred dňom splatnosti, ľudia nie zo žartu majú nastavené najdôležitejšie platby aby odchádzali deň PO výplate a nie deň PRED (ťuk ťuk na čelo gélovými nechtami).

Toto nie je o lakomosti toto je o reálnom finančnom probléme.

Treba začať od seba. Tak sa to vraví, nie ? No a my ľudia chceme mať najskôr vyriešené svoje NIE štandardy ale NUTNOSTI, bez ktorých kebyže ich nezrealizujeme tak nám odpoja elektrinu, plyn, internet alebo sa nedovoláme na ďalší mesiac svojim blízkym.

Mám pomôcť v čase covidu reštaurácií do ktorej keď idem tak čašník/čka nemá nikdy vydať a hľadá v tej veľkej bukse urputne drobné a včerajší deň ? Mám pomôcť v čase krízy kaviarni kde keď prídem tak personál zabudne odzdraviť a pozdraviť ?

Mám v čase krízy podporiť služby kde keď bežne človek nechá sprepitné 10-50 centov tak sa naň hľadí ako na blázna. Niekoľkokrát mi čašník povedal, že to som radšej žiadne sprepitné nemala nechať. Tak to mi už je len logika. Ja sa rozhodnem, že zo svojich peňazí dám dobrovoľne na produkt, službu viac ako stojí a ono sa to niekomu máli ? Ale ja mám zrejme zvláštnu matematiku.

Pomôžte svojej obľúbenej reštaurácií prežiť krízu ! V prvej vlne bola o tejto téme plná každá sociálna sieť. Nepomáham tej reštaurácií a tomu zariadeniu tým, že som tam chodila aj pred tým ako každý začal skloňovať slovo corona ? Len akosi vtedy si ma zabudli vážiť ako bežného zákazníka a podporovateľa. Zabudli vydať, vyliali kávu, neodzdravili, nevedeli zameniť ryžu za zemiaky, zabudli priniesť už 2x objednané mlieko ku káve, a nepriniesli účet aj 10-15 min lebo boli opretí o pultík.

Je neznevažujem prácu nikoho a nehovorím, že sa tieto veci nemôžu stať aj omylom. Vravím o pokrytectve, ktoré pláva od ul. Laurinskej, Panskej do každej mestskej časti Bratislavy a po Dunaji naprieč celým Slovenskom.

Ako očakávaju reštaurácie pomoc od ľudí keď bežné sťažnosti nevedia riešiť počas to keď majú plné terasy a rezervácie po hodinách vybookované ? Kto je teraz ten zlý ?

Najviac ma dojímajú umelci a pomoc umelcom a divadlám. Minimálna mzda za rok 2020 je 580 EUR. Ak z tohto platu dokáže vyžiť (akýmkoľvek spôsobom) 4 členná rodina, tak nech si páni umelci spravia ešte kurz finančnej gramotnosti okrem VŠMU.

Ak niekto nedokáže vyžiť z niekoľko tisíc alebo si z platenej reklamy (kde šmahom ruky zarobia za deň či pol dňa minimálnu mzdu) nedokáže odložiť na horšie časy. Tak je to hanba. A nech prestanú na nás hrať divadlo. 

Všetky podniky a umelci majú krízu. Zaujímavé. A čo bežní ľudia od ktorých túto pomoc očakávajú ? Tí nemajú ? U niektorých ľudí je corona finančným životným štandardom.

Je úplne nepodstatné či si títo ľudia za to môžu sami alebo nie. Pointa je, že netreba na ľudí tlačiť. Ľudia bežne žijú v kríze.

Vy si myslíte, že ľudia nechcú pomôcť ? Ale niektorí naozaj nemôžu. A hnevá ma obrovský nepomer, správania k nám konzumentom, ktorý je pre mňa ničím iným len pokrytectvom. Zmenila sa rétorika lebo zrazu je ťažko a klient platí a tak si ho zrazu vážim (česť výnimkám). Zabudol som koľkokrát u mňa sedel na terase alebo si prišiel prezuť pneumatika, či zobrať kávu so sebou.

Ľudia by si aj bežne radi radšej kúpili domáce jablká na trhu od deduška, ale nie kvôli nemu ale v prvom rade kvôli sebe, aby mali oni lepšie.

Áno, pomáhajme húfne pánom podnikateľom, ktorý menia kabáty len taký fukot a pomaly štrajkujú lebo budúci rok bude minimálna mzda vážení o celých 43 EUR vyššia. To je žúžo, čo ?

Žijeme v krajine kde sa disciplína národa odráža od viery v štátne inštitúcie.

Žijeme v krajine kde keby sa dali tak by sa vytuneloval aj karpálny tunel.

A o svetle na konci tunela ani nehovorím.

Asi to je to svetlo o ktorom sa hovorí "Posledný prosím zhasnite."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.

Jazdenie na nákladných vlakoch nie je romantika

Amin Palma skáče na vlaky v Mexiku aj v Čadci.


Už ste čítali?